V sortimente trvaliek existuje množstvo rastlín, ktoré dokážu prosperovať v podmienkach s nedostatkom vody a živín a na stanovišti sa dokážu rýchlo presadiť.
Projektanti ich s obľubou využívajú do plošných výsadieb, v ktorých sa kombinuje pomerne malá skupina rastlín 8-10 taxónov, vysadených na veľkých plochách. K takýmto rastlinám patria napríklad trávy (Miscanthus sinensis ´Starlight´, Calamagrostis acutiflora ´Karl Foester´, Molinia caerulea subsp. caerulea ‚Heidebraut‘, Sesleria nitida, Sesleria autumnalis, Carex foliossisima ´Green Irish´, ale aj množstvo trvaliek ako Perovskia ‚Blue Spire‘, Clematis heracleifolia, Hemerocallis hybrida, Rudbeckia deami, Geranium maccrorhizum.
Masová a monokultúrna výsadba trvaliek predstavuje tradične uplatňovaný koncept. Trvalky sa vysádzajú na plochách o rozlohe niekoľko sto až tisíc metrov štvorcových. Výsadba má pomerne ťažkú vizuálnu štruktúru, práve z dôvodu výberu rastlín s nápadným olistením. Takéto rastliny dokážu vytvoriť súvislý pokryv a tým limitovať evaporáciu na minimum.
Udržateľnosť a prosperitu uvedených výsadieb zabezpečuje výber kvalitných hybridov a divých trvaliek. Tento typ výsadby nevyžaduje náročnú profesionálnu skúsenosť pri údržbe, pretože buriny sú ľahko identifikované v poraste trvaliek.
Údržbové zásahy sú zamerané na odburiňovanie, kontrolu a zabezpečenie zapojenia porastov, t.j. na dosadby vypadnutých rastlín, prípadne optimalizovanie zdrojov, t.j. efektívne zabezpečenie vody a výživy. Nevýhodou uvedeného typu výsadby je, že je málo adaptabilná k zmenám, má tendenciu narúšať ekologickú rovnováhu z dôvodu nízkej biodiverzity, príp. úzkej špecifikácií požiadaviek na zdroje.